Je vek len číslo?

Mnohí z vás, ktorí čítate tento článok, máte pravdepodobne len málo rokov (pred dôchodkom) alebo ste sa dôchodcom práve stali.

Možno ste včera kvôli veku stratili zamestnanie, možno ste sa sami rozhodli prestať pracovať alebo možno ešte stále pracujete.

Myslím si však, že väčšina z vás cíti, že vek je len číslo. Nie v biologickom vnímaní, ale v tom pocitovom – ľudskom, spoločenskom a pracovnom.

Prečo?

Pretože v práci viete byť stále užitoční, ste majiteľmi veľkého balíka odborných skúseností, máte chuť pokračovať a mladých môžete veľa naučiť.

A nevidíte dôvod niečo na tom meniť. Ešte nie.

Ale …

Ale to vaše číslo je čoraz viac viditeľné v očiach nadriadených.

S pribúdajúcimi rokmi preto intenzívnejšie premýšľate o tom, ako zvládnete preddôchodkový vek a čo to vlastne znamená stať sa dôchodcom.

A vnímate svoje vnútorné otázky, ktoré sa objavujú aj keď nechcete a na ktoré sa bojíte odpovedať:

Už mám ten vek, kvôli ktorému sa stávam nezaujímavým pre svojho zamestnávateľa?

Ak stratím zamestnanie, kto ma zamestná pár rokov pred dôchodkom?

Budem z dňa na deň zaradený do kategórie „neproduktívny“ občan? Prečo? Veď ešte viem byť produktívny.

Spomenie si niekto, ako som prispel k progresu firmy?

Prečo musí byť vysoký vek prekážkou, aj keď som schopný pracovať?

Čo sa stane s mojim sebavedomím?

Ako budem na dôchodku existovať bez práce a sebarealizácie?

Naozaj má vek (to číslo) takú silu rozhodovať o mojom živote?

Už viac nebudem môcť použiť svoje znalosti? Komu ich odovzdám?

Bude si niekto pamätať môj pracovný príbeh?

Ťažkosť týchto otázok má svoj súvis s dĺžkou odpracovaného obdobia, kvôli ktorej sa zamestnanie stáva každodennou súčasťou životov, pre niekoho aj životnou náplňou. Veď človek do dovŕšenia dôchodkového veku odpracuje priemerne 40 rokov. To je polovica života a preto sú vyššie uvedené otázky pre mnohých logické, aj keď sa nemusia týkať všetkých.

Niektorí sa pri takýchto otázkach len usmejú a odporučia radšej sa tešiť na dôchodok a (väčšinou) zaslúžený oddych.

Preto záleží.

Záleží od konkrétnej situácie každého jednotlivca. Tá môže radiť človeka v preddôchodkovom a dôchodkovom veku do odlišných skupín:

• skupina ľudí, ktorí už nemôžu alebo nechcú ďalej pracovať

Sú unavení, zdravotný stav im nedovoľuje ďalej pracovať alebo už pracovať nechcú.

• skupina ľudí, ktorí môžu alebo chcú ďalej pracovať

Zdravotný stav im umožňuje pracovať, majú záujem pokračovať a zväčša ich práca napĺňa.

• skupina ľudí, ktorí potrebujú ďalej pracovať

Najmä z dôvodu nedostatku financií alebo nízkeho dôchodku potrebujú mať naďalej svoj príjem zo zamestnania.

Dôchodkový systém na Slovensku určuje presný vek odchodu do dôchodku a človeka povinne posúva do dôchodkovej fázy života. Pre dôchodkový systém je preto vek (vyjadrený presným číslom) hlavným parametrom. Takto nastavený systém je logický a asi aj správny, pretože zohľadňuje biológiu človeka. A pre biológiu vek nemôže byť a nie je len číslo. Biológia vníma okrem čísla aj s ním spojené procesy starnutia človeka.

Opodstatnenosť dôchodkového systému má preto oporu v samotnej dĺžke ľudského života. A ak zoberieme do úvahy jeho hlavné poslanie – poskytnúť financie na život a s tým spojené vyjadrenie vďačnosti za odpracované roky v prospech spoločnosti, takýto systém mi príde celkom fajn (aj keď pre viacerých len do momentu spoznania sumy samotného dôchodku. Téme financií sa však, pre zachovanie optimizmu, v tomto článku nevenujeme).

Dôležité je spomenúť aj ďalšiu pozitívnu legislatívnu skutočnosť – zákaz diskriminácie človeka na základe jeho veku. Progresívnosť tohto zákonného opatrenia, v súvislosti s prácou, je v tom, že umožňuje človeku pokračovať v zamestnaní a poberať za prácu mzdu aj po dovŕšení dôchodkového veku.

A práve toto tak veľmi dôležité opatrenie vytvára most medzi vnímaním veku nielen ako číslom a vnímaním veku len ako číslom, a umožňuje človeku v dôchodkovom veku prejsť po tomto moste na tú stranu, ktorá mu vyhovuje.

Preto, odpoveďou na otázku, či je vek len číslo, môže byť odpoveď áno aj odpoveď nie. Odpoveď záleží od jednotlivca a jeho vlastnej situácie. Dôležité však je, že pre tých, pre ktorých je vek stále len číslo, legislatíva dovoľuje pokračovať v zamestnaní aj po dosiahnutí dôchodkového čísla.

Mojim želaním je, aby čoraz viac zamestnávateľov vnímalo vek zamestnancov len ako číslo, dali do úzadia prípadné stereotypy a podporovali zamestnávanie ľudí vo vyššom veku, ktorí vedia a chcú alebo potrebujú pracovať. A aby sme sa v práci spoločne učili spájať generácie a nachádzali v tom hodnoty.